Po desiatich rokoch výroby šperkov z polodrahokamov konečne nadišiel čas a priestor na to, aby som si aj ja vyskúšala, aké je to nájsť si ten svoj vlastný minerál – polodrahokam. Nie je to také jednoduché, ako by sa prvý pohľad mohlo zdať. V prvom rade je dôležité vedieť, kde hľadať. 🙂 Aj keď u nás priamo pod Tatrami máme kameňov požehnane, nie vždy sú to kamienky uznávané ako zberateľské kúsky, či vhodné na výrobu šperkov. Samozrejme, že mám doma celú hŕbu našich tatranských kamienkov, ktoré ma zaujali svojim tvarom, či farbou. Tie majú však svoje miesto vo svojej vyhradenej miske a robia mi radosť len také, aké sú. 😀
Tie iné, zaradené do kategórie polodrahokamov, sa vyskytujú oveľa zriedkavejšie a často v tvare a podobe, v akej by sme ich ani nepoznali. Obvykle vyzerajú veľmi nenápadne a málokto by v nich hľadal viac. Už ako opracovaný šperk vyzerajú totiž úplne inak.
Tak to bolo aj tentokrát. Podarilo sa mi nájsť aj pár chalcedónov, či karneol, ktoré však na prvý pohľad vyzerali ako kus hliny. 😀 Po umytí sa to už začalo javiť trochu lepšie a po prebrúsení nám dovolili spoznať ich vnútornú krásu 🙂
Zaujímavé bolo nájsť si svoj vlastný krištáľ. 😀 . Krištáľ sa na rozdiel od chalcedónov krásne trbliece a je ho oveľa ľahšie uvidieť. Akurát hneď neviete, či sa to trbliece len jeden krištálik na konci nejakej základnej horniny, alebo je to celý nádherný „krištáľový ježko“ . To väčšinou zistíte, až keď sa pre neho zohnete :
V tejto chvíli ešte neviem, či moje nálezy budú zdobiť zberateľskú poličku, alebo z nich skúsim vyrobiť pekný šperk. V každom prípade sa však potom s Vami o tento výsledok veľmi rada podelím 🙂
Takto zatiaľ vyzerajú teraz : video 🙂
